Strieborná ekomonika

Age management poradca

HR profesionál

V roku 2007 Európska komisia navrhla, aby krajiny Európskej únie uskutočňovali reformy zamerané na budovanie „striebornej ekonomiky“. Predpokladalo sa, že ide o koncepciu týkajúcu sa „kombinácie dobrých zdrojov (vysoká úroveň vzdelávania, výskumu a vývoja, pohotových a flexibilných trhov) a rastúcej kúpnej sily starších spotrebiteľov, ktorá ponúka obrovský nový potenciál hospodárskeho rastu“.


Nejde len o jeden sektor, ale o súbor produktov a služieb z mnohých existujúcich sektorov vrátane informačných technológií, telekomunikácií, finančného sektora, bývania, dopravy, energetiky, cestovného ruchu, kultúry, infraštruktúry a miestnych služieb a dlhodobej starostlivosti. P. Enste, G. Naegele a V. Leve súhlasia: „strieborná ekonomika by sa nemala považovať za samostatný ekonomický sektor, ale skôr za prierezový trh, do ktorého je zapojených mnoho priemyselných odvetví“. Strieborný trh obsahuje aj myšlienky „univerzálneho“ a „medzigeneračného“ charakteru. P. Enste, G. Naegele a V. Leve rozlíšili štrnásť segmentov strieborného trhu (Klimczuk, 2012).

Konceptuálny konštrukt striebornej ekonomiky nemá žiadnu súvislosť s realitou, je to určitá abstrakcia, ktorej cieľom je predstaviť si rozsah sociálno-ekonomických zmien – vývoj spôsobený demografickým starnutím a súvisiaci s možnosťami a obmedzeniami rozvoja ekonomických systémov. Poskytuje novú šancu riešiť problémy starnúcej populácie na základe proaktívneho prístupu k ekonomike založenej na produkcii tovarov a služieb, ktorá reaguje na potreby starnúcej populácie. Tradičný prístup núti subjekty s rozhodovacou právomocou iba k pasívnemu prideľovaniu finančných prostriedkov a nový prístup zdôrazňuje možnosť tvorivej vízie, vytvárania nových hodnôt pod vplyvom procesov demografického starnutia.

Vznik striebornej ekonomiky je spojený s premyslenou podobou, ktorá je inšpirovaná rozmanitými potrebami starších ľudí, výrobou toho, čo je v zásade nevyhnutné, ale aj luxusným tovarom a službami – priemyslom voľného času dostupným pre starších ľudí a môže byť a mala by sa rešpektovať miera vplyvu starnúcich generácií. V prvom prípade sa zaoberáme ekonomikou seniorov v prvej etape rozvoja. V druhej fáze sa seniori objavujú v novej, zmenenej úlohe: od reaktívneho prístupu k proaktívnemu, v súvislosti s prijímaním opatrení a predvídaním. Môžu to znamenať skutočne opačné, pozitívnejšie dôsledky starnutia populácie (Urbaniak, 2016).

Neexistuje žiadna definícia „striebornej ekonomiky“ / „strieborného trhu“ / „ekonomiky dlhovekosti“.

Podľa B. Urbaniaka: Mali by sa využiť potenciálne príležitosti na rozvoj, ktoré prináša strieborná ekonomika a z ktorých budú mať prospech všetci členovia spoločnosti. Vyžaduje prechod od reaktívnej politiky a súvisiacej politiky znižovania deficitov k proaktívnej politike, ktorá vám umožní uvoľniť nové súvisiace príležitosti s rozvojom medicíny, informačných technológií alebo gerontechnológie a zlepšením kvality života v starobe.

Budúcnosť starnúcich spoločností závisí od perspektív, ktoré vytvorí strieborná ekonomika chápaná ako sociálno-ekonomický ako i politický systém orientovaný na hospodársku a sociálnu sféru, na implementáciu paradigmy aktívneho starnutia v zdraví.

Rôzne aspekty striebornej ekonomiky sa preto týkajú mnohých pilierov rozvoja

ekonomiky krajín s pokročilými procesmi starnutia. Potenciál v hospodárskej oblasti by sa mal vzťahovať najmä na všetky odvetvia hospodárstva, s väzbami na vedu, výskum a vývoj, rozvoj priemyslu, inšpirovaný potrebami starších ľudí, v oblasti bývania, stavebníctva atď.