Pojem starnutie opisuje proces starnutia, ku ktorému dochádza počas celého života človeka. Starnutie nie je len dynamický proces, ale má tiež silný vzťah k priebehu života (napr. vplyv predchádzajúcich životných etáp) a kontextu (napr. vplyv rôznych prostredí, ako je sociálne prostredie). Okrem toho existujú rodovo špecifické rozdiely a interindividuálne / intraindividuálne rozdiely, ktoré sa vyskytujú na kognitívnej, fyzickej a / alebo sociálnej úrovni (Bubolz-Lutz et al., 2010, s. 28).
Všetky tieto rôzne faktory majú rôzne účinky na proces starnutia človeka. Predovšetkým generácia baby boomu, inými slovami tí, ktorí sa narodili po druhej svetovej vojne a ktorí sú teda ešte pred odchodom do dôchodku (vo veku 50 – 65 rokov), sú materiálne zabezpečné a aktívnejšie sa zúčastňujú na spoločenskom živote ako predchádzajúce generácie. Podiel týchto aktívnych seniorov sa v budúcnosti zvýši. Táto generácia zodpovedá tzv. konceptu „úspešného starnutia“ (Baumgartner, Kolland & Wanka, 2013, 26f.): „Podľa Rowe a Kahn (1997) musia byť na dosiahnutie úspešného starnutia splnené tieto tri hlavné faktory: 1. nízka pravdepodobnosť ochorenia a obmedzenia súvisiaceho s ochorením alebo dokonca zdravotného postihnutia, 2. vysoké kognitívne a psychické schopnosti a 3. aktívna účasť na živote“ (Baumgartner, Kolland & Wanka, 2013, 28f).
Aktívne starnutie znamená nielen aktivitu v starobe, ale aj zdravie, nezávislosť a výkonnosť. Tieto aspekty sú čiastočne založené na teórii úspešného starnutia, v ktorom sa sociálna aktivita a účasť uznávajú ako blaho a kvalita života starších dospelých. Stĺpce aktívneho starnutia udržiavajú sociálne, duševné a psychologické zdravie tak dlho, ako je to možné. Zdravie je dôležitým pilierom okrem účasti a bezpečnosti (Baumgartner, Kolland & Wanka, 2013, 26f.). Zdravie je preto kľúčovým prvkom v starobe. Podľa definície zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1946 je „zdravie […] stavom úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen absenciou choroby alebo slabosti“ (Svetová zdravotnícka organizácia, 1946, s. 119). Toto chápanie zdravia je základom prístupu WHO k podpore zdravia, ako sa uvádza v Ottawskej charte z roku 1986. „Podpora zdravia je proces umožňujúci ľuďom lepšie kontrolovať a zlepšovať svoje zdravie. Na dosiahnutie stavu úplnej fyzickej duševnej a sociálnej pohody musí byť jednotlivec alebo skupina schopná identifikovať a realizovať ašpirácie, uspokojiť potreby a zmeniť alebo vyrovnať sa so životným prostredím. Zdravie sa preto považuje za zdroj každodenného života, nie za cieľ života“ (Svetová zdravotnícka organizácia, 1986).