Demografická zmena je veľmi dlhodobý proces a zdá sa, že neexistuje možnosť okamžitého zvrátenia negatívnych trendov. Vplyv demografických faktorov na rast potvrdili Bloom, Canning a Moore (2004). Čo je najdôležitejšie, keďže rozhodnutia o účasti na trhu práce sú ovplyvnené vekom, Bloom, Canning a Moore zistili, že „staršie“ spoločnosti mali menšiu ponuku pracovnej sily, čo následne viedlo k zníženiu potenciálneho rastu. Rovnaká štúdia ďalej ukázala vrchol celkových úspor v kohortách vo veku 40 až 70 rokov. Preto bude staršia populácia menej ochotná šetriť a viac bude konzumovať (Fabisiak, Prokurat, 2012).
Problém, ktorému čelia európske spoločnosti v dôsledku rastúceho podielu starnúcej a závislej populácie, ktorý je dôsledkom klesajúcej miery plodnosti a rastúcej strednej dĺžky života, a s tým súvisiacim poklesom pracovnej sily, je už dobre a roky známym javom (Európska komisia 2004; SPC 2015a). Tento dôležitý demografický trend má významné hospodárske a sociálne dôsledky. Zvýšené percento staršej neaktívnej populácie vytvára silný tlak na zdroje sociálnej ochrany, pretože rastúce výdavky (zdravotná starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, dôchodky atď.) musia byť financované z príspevkov a daní platených klesajúcou mladšou pracovnou silou. Tlak v EÚ je ešte vyšší: krátkodobé a dlhodobé výdavky krajín sú teraz obmedzené trvalými rozpočtovými obmedzeniami stanovenými rámcom EÚ pre správu ekonomických záležitostí v kontexte Európskej menovej únie (EMÚ) a pretrvávajúcimi dôsledkami hospodárskej krízy, ktorej čelí Európa od roku 2007. Sociálna ochrana sa nachádza medzi želaním zachovať / zlepšiť primeranosť ustanovení a potrebou zachovať dlhodobú udržateľnosť sociálnych systémov. Toto je spoločná výzva, ktorej čelia všetky krajiny EÚ, aj keď v rôznej miere podľa svojich národných okoností (Správa PAWEU, 2016).
Zaujímavé porovnateľné údaje týkajúce sa Poľska, Českej republiky a Slovenska vysvetľujú špecifickú situáciu vo vybraných krajinách:
„Vzhľadom na neustále zvyšovanie staršej populácie, emigráciu mladých ľudí a klesajúcu mieru pôrodnosti, vznikajúce obavy z rastúceho ekonomického zaťaženia vyvolali národné úsilie zamerať sa na otázky politík zamestnanosti a systémov dôchodkového zabezpečenia. Populácia starších dospelých (65 rokov a viac) v Českej republike v roku 2014 predstavovala 17,4% obyvateľstva, 13,5% na Slovensku a 14,7% v Poľsku (Eurostat, 2015a). Zatiaľ čo sa predpokladá, že percento starších dospelých v celkovej populácii sa v niektorých európskych krajinách v období od roku 2014 do roku 2080 zvýši v priemere o 10% bodov, v niektorých krajinách dôjde k rýchlejšiemu nárastu podielu populácie starších dospelých. Napríklad zlomok obyvateľov Slovenska vo veku 65 a viac rokov sa do roku 2080 zvýši o 22%. V tom istom období dôjde k výraznému poklesu celkového počtu obyvateľov Slovenska o približne 30% (Eurostat, 2015b). (…)
Starší pracovníci sú významnou a rastúcou súčasťou pracovnej sily. Česká republika, Poľsko a Slovensko boli v posledných desaťročiach svedkami zmien na trhu práce. V Poľsku miera zamestnanosti vo veku 55 – 59 rokov významne vzrástla z 37,7% v roku 2004 na 45,8% v roku 2010, napriek tomu bola najnižšia v Európe. Česká republika zaznamenala ešte vyšší nárast, z 59,1% v roku 2004 na 76,9% v roku 2014. Najvyšší nárast účasti na trhu práce u osôb vo veku 55 – 59 rokov bol zaznamenaný na Slovensku, kde sa miera zvýšila z 34,5% v roku 2004 na 57,9% v roku 2014 (OECD, 2014). Napriek výraznému nárastu v každej z vyššie uvedených krajín bola účasť na práci stále nízka. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami bolo v roku 2010 vo veku 55 – 59 rokov zamestnaných vyše 80% švédskeho obyvateľstva a 75,9% dánskeho obyvateľstva. Priemerná miera zamestnanosti vo všetkých krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bola 67% (Eurostat, 2015b) “(Leszko, Bugajska, 2017).