Úrovne age manažmentu a proces starnutia

Age management poradca

V posledných rokoch a desaťročiach veda (vrátane andragogiky, geragogiky, gerontológie) významne prispela k tomu, aby sa zohľadňovali špecifiká veku a starnutia (Waxenegger, Ludescher & Brünner, 2016).


Na jednej strane to pomohlo zvýšiť informovanosť o komplexnosti veku a starnutia. Na druhej strane však ďalšia stigmatizácia nie je úplne odstránená vytvorením pozitívnych vekových konštrukcií (Kade, 2007, s. 16). Vek má teraz rôzne konotácie v závislosti od individuálnych skúseností alebo postojov.

tále môžeme nájsť určité obrazy súvisiace s vekom v organizáciách, ako aj v spoločnostiach, ktoré sú buď pozitívne alebo negatívne. Pojmy týkajúce sa veku odkazujú na všeobecné obrazy „o veku, o zmenách súvisiacich so starnutím a o charakteristikách, ktoré sa považujú za charakteristické pre starších dospelých“ (Pracovná komora Viedeň a Rakúska odborová konfederácia, 2010, s. 8).

V každodennom živote sa vek zvyčajne považuje za chronologický a nie príliš diferencovaný. Z hľadiska výskumu je „vek“ sociálny konštrukt (Kade, 2007, s. 13; Baumgartner, Kolland & Wanka, 2013, s. 19). Tento sociálny konštrukt poskytuje orientáciu, najmä pokiaľ ide o chronologickú diferenciáciu (napríklad vek ako životná fáza, vek ako kohorta, vek ako životný čas). V bežnom živote je celkom bežné kategorizovať kalendárny vek a rozdeliť ho na klasické, právne a sociálno-administratívne vekové zložky – detstvo a dospievanie (-18), dospelosť (18-60/65) a staroba (60/65-). ) – hoci aj tieto sa môžu navzájom líšiť v závislosti od ich interpretácie a prezentácie.

Vek však nemožno vždy jednoznačne a výlučne obmedziť na chronologické charakteristiky. Pretože: rôzne individuálne svety života ľudí vedú tiež k rôznym spôsobom starnutia (Baltes & Baltes, 1994, s. 14; Waxenegger, Ludescher & Brünner, 2016). Koncept „diferencovaný vek a starnutie“ sumarizuje tieto rozdiely a zohľadňuje psychologické (mentálne), fyziologické (fyzické) a sociálne (spoločenské) dimenzie:

Psychologický rozmer Zohľadňuje zmeny v oblasti kognitívnych výkonov, ako je spomalenie kognitívnych procesov alebo zníženie rýchlosti spracovania informácií (kľúčové slovo: tekutá inteligencia) pri súčasnom zvýšení vedomostí a (životných) skúseností (kľúčové slovo: kryštalická inteligencia) (Kruse & Rudinger, 1997, s. 46).
Fyziologický rozmer Zohľadňuje (individuálne) procesy biologickej zmeny človeka, ako napríklad zníženie biologickej kondície a funkcií, zníženie adaptability alebo zvýšenie zraniteľnosti organizmu (odolnosť, bezbrannosť) (Kruse & Rudinger, 1997, s. 46).
Sociálny rozmer Zohľadňuje sociálne myšlienky a vývoj, ako sú sociálne definované úlohy a funkcie alebo určité sociálne koncepcie životných fáz a štýlov (Kruse & Rudinger, 1997, s. 47).