Periodizácia je praktické rozdelenie času na obdobia alebo bloky. tarnutie a fázy ľudského vývoja boli vo vedeckej literatúre opísané v mnohých vedeckých perspektívach a menili sa ich paradigmy.
Starnutie a fázy ľudského vývoja boli vo vedeckej literatúre opísané v mnohých vedeckých perspektívach a menili sa ich paradigmy. Už Platón venoval pozornosť rôznym sociálnym rolám a individuálnym možnostiam meniacim sa s vekom (Zmorzanka, 2011). Predchádzajúce klasifikácie, ktoré charakterizujú konkrétne obdobia ľudského života, boli zvyčajne spojené s rekordným vekom a týkali sa rôznych oblastí fungovania, a to v súkromnej, ako aj v sociálnej oblasti.
Vyššie uvedené rozdelenie je spojené najmä s vývojovým prístupom a fázami, ktoré sa na tento prístup vzťahujú. Pozornosť si zaslúži teória psychosociálneho vývinu podľa E. H. Eriksona.
Podľa tejto teórie, úspešné dokončenie každej fázy vedie k dosiahnutiu zdravej (psychosociálne zrelej) osobnosti a získaniu základných cností. Základné cnosti sú charakteristické psychosociálne sily, ktoré môže ego použiť na riešenie nasledujúcich psychosociálnych kríz.
| Štádium | Psychosociálna kríza | Základná cnosť | Vek |
| 1. | dôvera vs. nedôvera | nádej | 0 – 1½ |
| 2. | samostatnosť vs. hanba | vôľa | 1½ – 3 |
| 3. | iniciatíva vs. vina | rozhodnosť | 3 – 5 |
| 4. | usilovnosť vs. menejcennosť | kompetentnosť | 5 – 12 |
| 5. | identita vs. konfúzia identity | vernosť | 12 – 18 |
| 6. | intimita vs. izolácia | láska | 18 – 40 |
| 7. | generativita vs. stagnácia | starostlivosť | 40 – 65 |
| 8. | integrita ega vs. zúfalstvo | múdrosť | 65+ |
Jednou zo silných stránok Eriksonovej teórie je jej schopnosť prepojiť dôležitý psychosociálny vývin počas celého života.
Komplexné teoretické koncepcie ľudského vývinu navrhli aj ďalší vedci: Charlotte Bühler, Jean Piaget, Sigmund Freud, Lew S. Wygotski, Alfred Adler.