Starnutie je prirodzenou súčasťou života a v pracovnom živote je čoraz dôležitejšie chápanie jednotlivých prejavov starnutia. Starnúci pracovníci zvyčajne zahŕňajú ľudí starších ako 45 rokov.
Hoci je táto veková hranica pomerne nepresná, v tomto veku sa začínajú prejavovať osobitné zmeny v oblasti zdravia a funkčnej kapacity a tieto zmeny sa často prejavujú z hľadiska pracovnej kapacity. Dôležitá je však skutočnosť, že v tomto veku stále existuje veľa príležitostí na zlepšenie zdravia a funkčných schopností. S postupujúcim starnutím jednotlivcov sa zvyšujú individuálne rozdiely vo fyzickej mentálnej, sociálnej oblasti a v ich vedomostiach, postojoch a hodnotách. Z tohto dôvodu je potrebné uplatňovať individuálne riešenia, napríklad pri organizácii práce, ako aj pri rozmanitosti pracovných činností (Ilmarinen, 2008, s. 125-126).
Prieskum pracovných zručností vo Fínsku počas jedenásťročného štúdie pracovníkov vo veku nad 45 rokov vyplynulo, že približne 60% opýtaných ľudí zostalo na dobrom alebo vynikajúcom pracovnom výkone, 30% meraných ľudí výrazne kleslo a 10% sa zvýšilo. Výsledky štúdie tiež ukázali, že kľúčovými hráčmi ovplyvňujúcimi pracovné schopnosti zamestnancov sú manažéri: ich povedomie o starnutí a ochota nájsť „riešenia priateľské k veku“ zvýšili pracovnú kapacitu starnúcich pracovníkov. Na druhej strane, nedostatok vedomostí a pripravenosti manažérov mal väčší negatívny vplyv na pracovnú schopnosť zamestnancov ako iné faktory. Toto zistenie sa stalo základom pre rozvoj koncepcie age managementu (Cimbalníková, 2012).
Dôležité je poznamenať, že nízka hodnota pracovnej kapacity zamestnanca neznamená, že pracovník nemôže pracovať. Príčiny sa vyskytujú na všetkých poschodiach „domu pracovnej schopnosti“ a veľmi často je príčina na 4. poschodí. Môže ísť o zlú organizáciu práce alebo problémy, ktoré môžu vzniknúť v pracovnom prostredí alebo v pracovnom tíme (Ilmarinen, 2008, s. 134).
Vplyv starnutia na jednotlivé faktory pracovnej schopnosti
Osobné zdroje pracovníka sa menia s vekom, a to najmä v dôsledku rýchleho rozvoja nových technológií a zmien pracovných požiadaviek. Hľadanie optimálnej rovnováhy pracovnej kapacity je preto veľmi dôležité počas celého pracovného života (Štorová & Fukan, 2012)
Starnutie a zdravie
Zdravie sa s vekom nepopierateľne zhoršuje. Pri posudzovaní hodnoty starších pracovníkov na trhu práce je však potrebné uznať, že mladí ľudia môžu byť tiež chorí a že nie všetky choroby znižujú pracovnú kapacitu. Mnoho pracovníkov môže pracovať napriek svojej chorobe a dá sa predísť mnohým chorobám (Ilmarinen, 2008, s. 158).
S vekom narastajú dlhodobé zdravotné problémy a chronické choroby. Približne 30% mužov a žien preto v dôsledku svojich zdravotných problémov, veková skupine 50 – 64 rokov potrebuje naliehavo upraviť pracovné podmienky, aby sa predišlo riziku predčasného odchodu do dôchodku a zdravotného postihnutia. Závažnými zdravotnými problémami sú najmä poruchy pohybového ústrojenstva a duševné poruchy.
V každom veku však existujú značné individuálne rozdiely vo fyzickej výkonnosti a zdraví. A zatiaľ čo starnutím sa zdravie a fyzická kondícia zhoršujú, niektoré ďalšie zručnosti sa môžu s pribúdajúcim vekom zlepšovať (napr. strategické myslenie, kontrola nad životom, rozvaha). (Ilmarinen).
Podpora zdravia zahŕňa rôzne návyky životného štýlu, ako je stravovanie, pitný režim, fyzická aktivita, odpočinok a spánok. Okrem zdravého životného štýlu zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní dobrého zdravia počas pracovného života preventívne a proaktívne opatrenia prijaté v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, ako aj pri správnom riešení akútnych zdravotných problémov (Novotný a kol., 2014).
Celoživotné vzdelávanie / učenie
Udržanie zamestnania si vyžaduje neustálu aktualizáciu vedomostí a zručností. Školenie na pracovisku kombinované s rôznymi typmi špeciálneho školenia pre zamestnancov poskytuje starším pracovníkom príležitosť na posilnenie ich kompetencií. Je však potrebné zohľadniť zmeny v procese učenia starších pracovníkov. Metódy učenia, podmienky učenia, používanie vizuálnych pomôcok, odpočinok a časový harmonogram získavania vedomostí sa medzi mladšími a staršími pracovníkmi líšia. Najdôležitejšou platformou pre vzdelávanie je však samotná práca a pracovisko. Učenie počas starnutia je dôležitým faktorom úspešného aktívneho starnutia (Ilmarinen).
Hodnoty, postoje a motivácie
Vplyvy z rôznych poschodí v priebehu starnutia pôsobia na pracovníkov aj mimo pracoviska, čo môže meniť ich hodnoty, postoje a motiváciu. Na tomto poschodí sa rozhodne o tom, či bude v organizácii pokračovať v práci až do dôchodku alebo neskoršie. Čím pozitívnejšie je vaše hodnotenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budete spokojní so svojím pracovným životom a budete mať dlhšiu kariéru. Medzi kľúčové pozitívne ukazovatele patrí napríklad vnímanie rešpektovania pracovníka, jeho dôvera v zamestnávateľa, podpora a spätná väzba jeho priamych nadriadených, úloha spravodlivého zaobchádzania a angažovanosti v práci (Ilmarinen).
Starnutie a pracovné podmienky
Manažéri a supervízori zohrávajú dôležitú úlohu pri príslušných úpravách pracovného prostredia, organizácie práce, pracovného času, pracovnej skupiny a pracovných úloh. Ich sila spočíva v prispôsobovaní pracovných procesov a pracovných úloh jednotlivca. Zodpovedajú aj za otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane hodnotenia rizík. Pri hodnotení rizika by sa mali zohľadniť rozdiely vo funkčných schopnostiach, ako aj v zdravotnom stave zamestnancov a mali by sa zohľadniť prípadné postihnutia. Pracovníci všetkých vekových skupín sú zraniteľní, keď sú vystavení škodlivej práci. Prispôsobenie práce schopnostiam, zručnostiam a zdraviu jednotlivca by malo byť trvalým a dynamickým procesom založeným na spoľahlivom posúdení rizika. Vek je iba jedným z aspektov rozmanitosti pracovnej sily, je však potrebné zvýšiť informovanosť manažérov o otázkach týkajúcich sa starnutia pracovníkov (Ilmarinen).
Pracovníci môžu zostať na trhu práce dlhšie, ak sa ich pracovné úlohy zmenia podľa ich schopností a zohľadnia zmeny spôsobené starnutím. Z hľadiska pracovného života by funkčná kapacita mala zodpovedať požiadavkám práce. Základným problémom je, že zmeny funkčnej kapacity v dôsledku starnutia nie sú v súlade s pracovnými požiadavkami, zvyšujúcou sa pracovnou záťažou, ktorá spôsobuje osobné napätie, únavu a spomaľuje regeneráciu. Naopak, prispôsobenie pracovnej záťaže pracovnému veku umožňuje pracovníkom predĺžiť ich pracovný život (Ilmarinen, 2008, s. 172).