KEDY ZAČAŤ S PRÍPRAVOU (cieľová skupina stratégie prípravy)
V českom výskume „Czech Life of Age research“, respondenti pripúšťajú, že nikdy nepremýšľali o príprave na starobu. Ak sa pripravovali na starobu, väčšina z nich bola až po päťdesiatke, takmer tretina všetkých respondentov sa chystala na prípravu a asi štvrtina po odchode do dôchodku. V mladších generáciách je však posun k uvedomelejšiemu správaniu.
Najneskôr do 45 roku veku by mal človek vedome prijať vek ako integrálnu a legitímnu súčasť života a pripraviť konkretizovanú alternatívu iných aktivít. Krátkodobá príprava sa má uskutočniť do 3 až 5 rokov pred odchodom na dôchodok (Haškovcová, 1990).
Príprava stratégie odchodu do dôchodku by preto mala byť k dispozícii každému, kto má záujem o zmysluplný odchod do dôchodku, či na konci alebo už na začiatku pracovného života.
ČO JE PRÍPRAVA (aspekty stratégie prípravy)
V českom prostredí je príprava na odchod do dôchodku spojená najmä s finančnou prípravou. Ľudia začínajú rozmýšľať nad tým, aký vysoký bude ich príjem v porovnaní s ich súčasným zárobkom (v Českej republike je súčasná priemerná výška dôchodku o niečo viac ako jedna tretina priemerného hrubého mesačného zárobku).
Je však potrebné zdôrazniť, že odchod do dôchodku je zmena v sociálnych rolách. Najmä ľudia, ktorí majú vyššie postavenie v zamestnaní, sú menej schopní prijať dôchodok. Ľudia najčastejšie hovoria o obavách z voľného času, o pocite zbytočnosti a obavách zo zhoršovania zdravia.
Cieľom vzdelávacej prípravy v preddôchodkovom vzdelávaní je poskytnúť vedomosti a praktické informácie o širokom spektre aspektov súvisiacich s životom dôchodcov v dôchodku. Účastníci by si mali stanoviť osobné ciele a robiť rozhodnutia, ktoré povedú k splneniu týchto osobných cieľov (Sterns & Kaplan, 2003; Sterns & Subich, 2005). Na základe toho si každý stanovuje nový životný plán, ktorý zodpovedá stanoveným cieľom. Konkrétne témy závisia od individuálnych potrieb. Vyberajú sa podľa typu kurzu, rozsahu a zamerania.
Finančné aspekty a rozpočtovanie počas odchodu do dôchodku
Každý, kto sa chce pripraviť na odchod do dôchodku zodpovedným spôsobom, musí vedieť, za akých podmienok môže vstúpiť do starobného dôchodku a aká je priemerná výška dôchodku v krajine a systém jeho výpočtu. Každý by mal poznať dôchodkový systém svojej krajiny (dôchodkové piliere), či je možné určiť vlastnú finančnú stratégiu (napr. doplnkové dôchodkové sporenie v Českej republike atď.) a či právne predpisy umožňujú predčasný odchod do dôchodku a za akých podmienok. V budúcnosti bude väčšina klientov musieť využívať niektoré z foriem sociálnych služieb a musí poznať jednotlivé druhy a spôsoby ich financovania.
Vek odchodu do dôchodku by však nemal stavať jednotlivca pred výber medzi dvoma možnosťami: medzi odchodom z trhu práce a úplným zotrvaním na trhu práce (Národný program prípravy starnutia na roky 2008 – 2012, 2008).
Ak je to možné, každý by mal mať vyriešený problém s bývaním pred odchodom do dôchodku a zvážiť jeho úpravu vzhľadom na možné zdravotné problémy. Každý by mal mať aj iné potenciálne možnosti finančnej podpory od rodiny, ktorú môže viac či menej využívať.
Každý by mal byť schopný identifikovať svoje financie a zostaviť rozpočet dôchodkov a usporiadať všetky potrebné dokumenty.
Aj keď je finančná príprava na dôchodok dôležitá, emocionálna, fyzická a psychická príprava, integrovaná do vyváženého plánu, je v konečnom dôsledku kľúčom k úspešnému a zmysluplnému odchodu do dôchodku:
Psychologické a sociálne aspekty
Pre úspešnú prípravu na dôchodok je veľmi dôležité porozumieť tomuto procesu predovšetkým prostredníctvom adaptačných mechanizmov a časových etáp adaptácie (Vágnerová 1999). Prvou významnou zmenou, ktorej čelí dôchodca, je viac voľného času alebo tzv. „strata programu“. Väčšina seniorov rieši túto situáciu zameraním sa na koníčky všetkých druhov alebo väčším zapojením do rodiny, najmä ako starý rodič. Každá činnosť je nepochybne prospešná, pretože môže priniesť toľko inšpirácie, povznesenie ako aj pokoja (Haškovcová, 1990, Tošnerova, 2009).
Reakciu jednotlivca vo všeobecnosti ovplyvňuje niekoľko faktorov, napríklad hodnota práce v aktuálnej identite jednotlivca (najmä u jednotlivcov vo vyšších pracovných pozíciách). Psychológia hovorí o „geriatrickej depresii“, ktorá často vzniká, pretože starý človek sa nedokáže definovať cez svoju prácu a silu. Najmä muži zažívajú depresívne situácie po odchode do dôchodku, pretože už nemajú vlastné činnosti, s ktorými sa môžu identifikovať (Grün, 2009). Podobnú funkciu môžu plniť aj spoločenské akcie, ktoré zamestnancom v dôchodku umožňujú stretnúť sa s bývalými kolegami vrátane dobrovoľníckych činností.
Spoločnosti vo všeobecnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave svojich starších zamestnancov na odchod z trhu práce a na dôchodok.
Životný štýl jednotlivca tiež ovplyvňuje adaptáciu jednotlivca. Ak má nejaká činnosť charakter druhého programu v budúcnosti, musí sa začať včas. Pretože je vždy potrebné vziať do úvahy potreby a želania konkrétnej osobnosti, človek by mal mať možnosť staviť na „viac koní“ počas celého trvania profesionálnej práce. Spoločnosť môže a mala by pomáhať ľuďom nájsť netradičné aktivity, vytvárať priestor a ponúkať príležitosti (Haškovcová, 1990).
Je potrebné objasniť, ako človek v súčasnosti trávi svoj voľný čas a aké úpravy je možné urobiť, aby sa vytvoril vyváženejší chod. Zamyslite sa nad tým, aké vzdelávacie, rekreačné, kultúrne a duchovné aktivity robíte. Človek by si mal uvedomiť svoje sny, ciele a plánované aktivity. Už pred odchodom do dôchodku by mal vytvárať nové štruktúry a postupy, ako je napríklad vstup do sociálnej komunity.
Každý by mal samozrejme zvážiť svoju súčasnú a budúcu zdravotnú situáciu, stravovacie návyky a cvičenia.
Predovšetkým však pri vytváraní vyváženého plánu zmysluplného odchodu do dôchodku je potrebné si uvedomiť, že všetky dimenzie sú prepojené.