Proces starnutia populácie je určený predovšetkým vývojom miery plodnosti a sekundárne mierou úmrtnosti. Každá populácia s dlhou históriou vysokej plodnosti má „mladú“ vekovú štruktúru, ktorá sa vo všeobecných charakteristikách podobá súčasnej vekovej štruktúre skupiny najmenej rozvinutých krajín. Priemerný vek populácie sa začína zvyšovať, keď klesá miera plodnosti.
Demografické zmeny patria medzi najdôležitejšie výzvy, ktorým čelia spoločnosti, trhy práce a ekonomiky, najmä v spojení s inými globálnymi procesmi, ako sú zmena klímy a technologické zmeny. Demografické zmeny, ktoré dnes vidíme, sú do veľkej miery výsledkom predchádzajúcich procesov, ktorých sociálne a ekonomické dôsledky sa ešte len začínajú prejavovať. Trendy, ktoré môžeme pozorovať, sa týkajú dlhodobých znakov, ako je výrazný pokles miery plodnosti a vyššia dĺžka života. Je čoraz dôležitejšie, aby vlády navrhovali a uplatňovali politiky na zníženie negatívnych dôsledkov týchto demografických zmien.
Výzvy v oblasti sociálneho začlenenia starnúcej popolácie si tiež vyžadujú prehodnotenie úlohy starších ľudí a novú solidaritu medzi generáciami. Odhaduje sa, že do roku 2030 sa budú musieť dvaja aktívni ľudia (vo veku 15 – 65 rokov) starať o jednu neaktívnu osobu (vo veku +65 rokov) (Svetové ekonomické fórum, 2007).
O demografických procesoch by sa malo uvažovať z dlhodobého hľadiska. Napríklad zmeny v populáciách pred šesťdesiatimi rokmi určujú súčasnú situáciu a súčasný stav bude formovať budúcnosť spoločností. Na druhej strane demografické správanie (manželstvo, narodenie, migrácia atď.) je ovplyvňované súčasnými sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi okolnosťami, ako sú: výkyvy na trhu práce; životné podmienky; verejná politika podporujúca rodiny; a verejná infraštruktúra. Verejná politika tak môže do istej miery ovplyvniť demografickú situáciu alebo aspoň zdôrazniť výzvy, ktoré z nej vyplývajú.
Vyľudňovanie a starnutie obyvateľstva ovplyvnia rozvoj regionálnej politiky na všetkých úrovniach, formovanie trhov práce, spotrebu, vzdelávanie a rodinný život (OECD, 2013).
Mapa ukazuje predpokladanú zmenu celkového počtu obyvateľov v krajinách EHP a západného Balkánu v rokoch 2015 až 2100 (mapa 1).
Zdroj: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/figures/projected-population-change-in-european