Aktívny age manažment: meniace sa paradigmy

Age management poradca

Politiky členských štátov EÚ dlhodobo aktívne prispievali k zníženiu prínosu starších pracovníkov. Vlády a ich sociálni partneri rozvíjali spoločný záujem o podporu predčasného odchodu do dôchodku ako všeobecného lieku na pozadí ropnej krízy z roku 1973 spojenej s úpadkom niekoľkých hospodárskych odvetví, nárastom nezamestnanosti a nadmernou ponukou mladých pracovníkov od polovice 70. rokov 20. storočia. 


Napríklad predčasný odchod do dôchodku v Dánsku a Nemecku a systémy predčasného odchodu do dôchodku a prepúšťanie z práce v Holandsku a Veľkej Británii, aktívne podporovali predčasný odchod pracovnej sily. Na zamestnávanie starších ľudí malo negatívny vplyv aj zavedenie jednotného povinného veku odchodu do dôchodku vo viacerých krajinách (Avramov a Maskova, 2003).

Tieto politiky významne prispeli k stálemu znižovaniu účasti starších pracovníkov na pracovnom trhu (vo veku 55 – 64 rokov) od 70. rokov minulého storočia. Po dvoch desaťročiach sa účasť na začiatku 90. rokov stabilizovala na historickom minime, približne 37% (1) a zostala na tejto úrovni do obdobia medzi rokmi 1992 a 2000. To sa označilo za paradoxom vek / zamestnanosti: zatiaľ čo sa priemerná dĺžka života v EÚ zvýšila od 50. rokov minulého storočia, dramaticky poklesla účasť starších ľudí na trhu práce (Walker, 2001).

Zmena politiky sa začala od začiatku 90. rokov, čiastočne v dôsledku zvyšujúcich sa nákladov na sociálne zabezpečenie, predpokladaného nárastu starnutia obyvateľstva a budúceho nedostatku pracovných síl a zručností. Všeobecne sa tiež uznalo, že systémy predčasného odchodu do dôchodku sa pre spoločnosť ukázali ako neúčinné a veľmi nákladné (Walker, 2001; Davey, 2002; Avramov a Maskova, 2003).

(1) Walker, 2001; von Nordheim, 2003; Avramov a Maskova, 2003. Pozri tiež databázu Eurostatu o miere zamestnanosti starších pracovníkov podľa pohlavia (online údajový kód tsiem020) (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database).